Čarnogurský

Autor: Peter Stach | 13.3.2014 o 1:35 | (upravené 13.3.2014 o 1:44) Karma článku: 10,73 | Prečítané:  1516x

Mám 40 rokov, z toho štvrtinu sa motám okolo politiky. Presnejšie, okolo KDH. Začínal som v mládežníckej organizácii, bol som poslancom mestského zastupiteľstva, riaditeľom tlačového oddelenia, členom volebného štábu, poradcom podpredsedu parlamentu, asistentom europoslankyne. Ale pracoval som aj v týždenníku, banke a PR agentúre. Za väčšinu toho, čo dnes viem, vďačím rodičom, deväťdesiatym rokom na Filozofickej fakulte UK a Čarnogurského KDH.

Ten, kto to nezažil, nevie. Bol som pri tom, keď KDH išlo do opozície voči HZDS. Sedel som na Predsedníctve KDH, keď sa začali organizovať prvé mítingy proti Mečiarovi a jeho spôsobu vládnutia. Bol som tam, keď veľvyslanec Neuwirth, stiahnutý z Ríma na “konzultácie” do Bratislavy, hovoril o situácii na MZV. Počúval som, keď bývalí ministri popisovali situáciu na “svojich” rezortoch. Keď Mečiarov minister Hudek zmaril referendum o vstupe do NATO. Keď v reakcii na zmenu volebného zákona vznikala SDKÚ, KDH bolo lídrom opozície a išlo o všetko. Videl som Čarnogurského v akcii. Ako viedol porady politikov, ktorí mali rôzny pohľad na ten istý problém. Ako hľadal spôsob, ako sa niečo dá, aj vtedy, keď mnohí okolo neho vraveli, že sa nedá. Čarnogurského, ktorého reakciou na každý aspoň trochu zaujímavý nápad bolo: “Iniciatíve sa medze nekladú. Choď, urob, skús - uvidíme. Ak niečo budeš potrebovať, príď.” Nebolo dôležité, kto s nápadom prišiel. Málokto dá dnes toľko dôvery a autonómie absolventovi vysokej školy, ako dával Čarnogurský - a KDH pod jeho vedením - v deväťdesiatych rokoch mojej generácii. Skupine mladých ľudí, ktorí prišli, lebo chceli niečo urobiť, aj keď často celkom nevedeli, ako. Učili sme sa za pochodu. Nikdy nezabudnem, ako sme strávili hodiny prvým telefonickým prieskumom verejnej mienky - seriózne slovenské agentúry vtedy nič podobné nerobili. S požehnaním Čarnogurského a metodikou matematika Vlada Palka sme volali neznámym ľuďom, spracovávali výsledky a publikovali ich v tlačovej správe pod vymysleným názvom agentúry “Opinion”. Na internete to nenájdete, choďte do knižnice. V Čarnogurského KDH som zažil skutočnú otvorenosť, ochotu diskutovať bez predsudkov a bez strachu o stratu tváre či dôstojnosti. Pod jeho vedením ľudia zabúdali na vlastnú ješitnosť pri snahe dosiahnuť spoločný cieľ. Bol prirodzenou autoritou - a to aj vtedy, keď sme si robili žarty z niektorých jeho slovných obratov či excentrických názorov, napríklad na NATO a Rusko. Nie, jeho odlišný pohľad na Rusko nikdy nikoho nenapĺňal obavami, lebo sme vedeli, že je v prvom rade demokrat a navyše, rešpektuje vecné argumenty. Človek má platiť svoje dlhy. Nedlžím Čarnogurskému podporu, hoci viem, že on ma podporil vždy, keď som ho o to požiadal. Beriem to ako lekciu gentlemana, aby som sa podobne správal k druhým ľuďom aj ja. Ale to, čo mu dlžím, je svedectvo. V prvom kole prezidentských volieb nebudem voliť. Krajina, v ktorej prechodne žijem a pracujem, mi umožňuje voliť v komunálnych a európskych voľbách, ale krajina, ktorej som občanom, mi nedáva žiadnu možnosť zvoliť si prezidenta bez toho, aby som si kúpil letenku. A tentokrát to nevyjde. No želal by som sebe aj Slovensku, aby si jeho občania zvolili prezidenta aspoň tak dobrého, ako je Ján Čarnogurský. Howgh.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?