Henri Rousseau prezývaný Colník nemal umelecké vzdelanie. Maľovať začal po tridsiatke vo svojom voľnom čase. Neskôr sa práce na parížskej colnici vzdal a s malou penziou sa začal maľovaniu venovať naplno. Jeho obrazy vystavené v Salóne nezávislých umelcov sa často stretávali s posmeškami kritikov aj umelcov. Napriek tomu tam vystavoval každý rok, s výnimkou rokov 1899 a 1900. Obraz "Prekvapenie!" ("Surprise!") ukázal Rousseau na siedmom Salóne, tom istom, na ktorom bola uvedená Van Goghova reptrospektíva.
Jeho džungle inšpirovali návštevy botanickej záhrady Jardin des Plantes v Paríži a ilustrácie v knihách a časopisoch. Jeho prvá samostatná výstava, ktorú zorganizoval nemecký kritik a zberateľ Wilhelm Uhde v obchode s nábytkom, bola totálnym fiaskom - neprišiel nik. Z textu na rozosielanej pozvánke totiž nejakým nedopatrením vypadla adresa.
Podobný je aj príbeh jeho verejných ocenení. V roku 1891 mu mesto Paríž udelilo Striebornú medailu a v roku 1904 dostal ocenenie "Palmes académiques". Obidve omylom - pomýlili si ho s človekom rovnakého mena. On však mal vo veci celkom jasno - zmienku o "Palmes académiques" si uvádzal na vizitkách niekoľko nasledujúcich rokov.
Okrem maľovania napísal aj dve dobové divadelné hry - názov jednej z nich, "Pomsta ruskej siroty", pobaví aj dnes. Nepochybne sa na ňom schuti zasmial aj riaditeľ Chatelet Theatre, ktorému Rousseau obidve hry zaslal. Odmietli ich.
Colníkova odlišnosť od moderny z neho robila vďačný terč žartov. Ale asi žiaden z nich neprekoná to, čo on sám povedal Picassovi, keď ten na jeho počesť zorganizoval banket. "My sme najväčší maliari našej doby, vy v egyptskom štýle, ja v modernom."
V roku 1910 vo veku 66 rokov sa Rousseau stáva konečne slávnym. Následkom infekcie v nohe však 2. septembra zomiera. Na jeho pohreb prišlo len sedem ľudí: Paul Signac a Manuel Ortiz de Zárate, umelecký pár Robert Delaunay a Sonia Terk, sochár Brâncuşi, Rousseauov domáci Armand Queval a Guillaume Apollinaire, ktorý napísal epitaf neskôr vytesaný Brâncuşim na jeho náhrobok.
Henri Rousseau je patrónom všetkých "nedeľných maliarov". Ak by sa hľadal vhodný dátum pre Svetový deň maľovania ako hobby, prihováral by som sa za 25. marec. Deň, kedy Félix Vallotton napísal prvú priaznivú kritiku na Colníkov obraz.
Príbeh colníka Henriho Rousseaua je silný, pretože je o človeku, ktorý dokázal byť sám sebou. Nie, neinšpiroval ma k tomu, aby som začal maľovať. Ale pomáha mi občas prekonať ostych, keď ukazujem ľuďom naokolo obrázky, ktoré som namaľoval. A tiež vtedy, keď ich občas žiadam, aby ma podporili a prišli na výstavu našej umeleckej skupiny Debili.
Teraz od nich chcem, aby svojim priateľom poslali link na súťaž, do ktorej som prihlásil jeden zo svojich obrázkov. A môžete sa pridať aj vy. Stačí ísť na stránku Saatchi Gallery Online (jeden klik), zaregistrovať sa cez Facebook (druhý klik) a hlasovať (posledný klik). Ide to aj bez Facebooku, ale registrácia trvá dlhšie. Nuž a keď sa vám tento krátky článoček páčil, tak dajte ešte jeden klik aj na karmu, nech ho uvidí viac ľudí :)
